Bolo to zhruba o polnoci,
vykročím na ulicu, tam genius loci,
spolu s ním, v batohu s buchtami,
zlákal raz šíri svet neznámy.
Čo krok, to vyšla hviezda na nebi,
tak hor sa hľadať Mateja,
čo dušu mi zvelebí.
Nech sa však frajerky Matejov neboja,
je to len pomenovanie dajakého cowboya,
keď poviem že matejovitého chcem,
=s ktorým život bude jeden sen.
Bude mať statné ramená,
len výška nad 180 niečo znamená,
taký dobrák od kosti,
čo sa rád smeje, ľúbi, nezlostí.
Chytím ho za ruky
teraz putujme dohromady
žiť tak spolu naveky-
-ukážem ti toho klady.
ktorou sa dá priblížiť ku večnosti.
.
Keď sme spolu my dvaja,
stúpame hore, oči žiaria.
Daj nech sa mi to len nezdá,
že sme ďalšia večná hviezda.
Komentáre