Túla sa Slovensko nočnou ulicou,
s hlavou nepokojnou, horúcou,
prší v uliciach európskej únie,
no nie všetko dážď umyje.
Nakoniec poskytnú mu azyl uličné siete.
Kde? V ich srdci, no to už viete.
Živilo sa kedysi obchodom s drevom, hen,
a z toho ostala mu posledná zápalka len.
Škrtne, veď už nie je možnosť iná,
osvetlia sa vlny vláskov sťa bystrina,
a fatalita bola taká zvolená,
že iskra padne na kabát Slovena.
Bunda sťa syr prepálená do knota,
nie, zas pôjde za trest do kúta.
Ak máš tiež depku a cítiš sa nešťastlivo,
že slovenskej rozprávky je koniec,
nezabúdaj na dievčatko so zápalkami,
ktorej umieračik zazvonil ako zvonec.
Rozprávky nemusia nutne končiť šťastne.
Otvoríme oči, keď spoza maňušky kričia básne?
Komentáre