tu a vtedy / tam a teraz

Túlavé nohy – prazvláštny jav.

Nedobré správy? Jav sa sprav.

Nohy sa túlajú, problémy strácajú.

Kde je cesta najužšia, čo vedie do diaľky?

Zistiť, príliš hmlisto to doriešili rozprávky.

Za jasnej noci

či v ústrety slnku nad obzorom,

Kde nie sú ľudia,

Tam je ľahko čeliť sporom.

Vytrestať trošku starosťou zločincov,

Čo Ti zdvihli opovážlivo tlak:

,,A dobre im tak!"

Vykonávajúc poctivo všetky tieto formule-

-prečo zastúpenie t.nôh ostalo dnes na nule??

Až keď bolo po všetkom bol výjazd

aj to len na dosky balkóna ,

nech nie je hanba,

nech si to torzo medzi pľúcami,

od srdca nepatrne zastoná.

Takto sa lúčia spriaznené duše??

Ale nech ho svedomie neskôr neskúše,

otočí sa, držiac ju za ruku, očami povie:

,,Hm, tak ako fakt sorry...“

Kvalitne chladná rozlúčka,

Tak prečo z toho človek ostane úplne chorý?

Pri dumavom státí na balkóne,

Ti všeličo hlavou chaoticky stane.

Ale kde sú t. nohy, čo hoja rany plané?

Asi je už človek príliš starý na ne.

Smutne si sadnúť do prázdneho busu

V prázdnom sadnutom ráne,

Vtom sa vykotúľa na líco slza veľká

Tak predsa nestačila všetko odbiť,

Tá plytká dumavá balkonelka!

Pri toľkej radosti zo svojho smútku,

Ma unesú t.nohy a za všetkým zabijú bodku.