Pár slov o tom, ako by som sa nerada utopila, alebo ,Ako sa mi ešte nechce ísť ':
.
Vraj sa to spája so svetlom a tunelmi,
Ale prosím môj termín ešte nezdeľ mi,
Píšem báseň Ako sa mi nechce ísť,
Ak nečítaš blog - pošlem Ti list.
Ak teraz nepôjdem, ozvú sa iní:
,Berte ju, my máme rodiny!
Za nami ostáva nejaká robota,
Ona furt hľadá lásku a zmysel života!'
.
Ani nechcem poslať nikoho miesto seba,
Viem, že raz mi tam aj tak bude treba.
Nachystala som si však pár argumentov,
A ty uvidíš, akou ma pošleš cestou.
.
Už zo mňa nebude top športovec,
Viac nevyleziem ani na vyšší kopec,
Nezmierila som sa doteraz s tým pocitom,
No iné krásy asi sú, nepovolím v tom!
.
Už viac neuvidím z končiara nekonečný horizont,
V toľkej kráse nevytuším tvoj rukopis, font,
Ale ja viem, ako prefíkane schovávaš sivé zlato -
- korenie života, vďaka čomu život stojí zato.
.
Veľmi tuho chcem vedieť napríklad,
Aké to je, keď ma má niekto rád,
Čo povie: ,Pri tebe sa žiaľ topí ako ľad,
Jaj, či ti len chcem byť viac ako kamarát!'
.
Ja viem, na toto mi oprávnene povieš,
Že som úplne neschopný egreš,
Príležitosť som dostala, je mojou vinou,
Že mi skoro-nad-kamarát odišiel za inou.
.
Niežeby som nebola plná vďaky,
Svet bol vtedy žiarivo pestrý, samé farby, laky,
Zastavím sa ale krôčik od pochvaly,
Pretože sme sa vtedy k ,chodeniu' nedostali.
.
Či smiem ostriť v boji na slečnu ražne,
Keď to šuhaj nemyslel so mnou vážne?
Ticho a prosebne niečo vo mne riekne:
,Ešte jednu šancu, prosím ja pekne!'
.
A takto i o vednom a kultúrnom poli:
Ním moje dni dospievania vyplnené boli!
Nech ešte naplní, poteší, udiví ma info či trik,
Ako trebárs že lietať pospiatky vie len kolibrík.
.
Neber ma ešte odtiaľto, ruky spínam,
Smerom k tebe drobčím na kolenách,
No ja kašlem na kolená,
Keď ma duša páli ako rana posolená.
.
Vraj sa to spája so svetlom a tunelmi,
Ale s'il vous plaît ešte pár desaťročí udeľ mi,
Ja skúsim nájsť liek na civilizačne chorobný smútok,
Či možno zahrám skladbu odrážajúcu jadrový útok.
.
Komentáre